Ještě mě nezabíjej

Svoj prvý príbeh poslala do časopisu Jack and Jill už ako 8 ročná, ale bol odmietnutý. Jej prvé literárne pokusy pokračovali ďalej písaním príbehov, ktoré však boli po väčšine odmietnuté. V škole patrila medzi najlepších študentov anglického jazyka. V poslednom roku štúdia, podľa jej vlastných slov učiteľ povedal, že sa určite raz stane spisovateľkou. Rozhodla sa však inak. Stala sa herečkou. Účinkovala vo viac ako 20 divadelných predstaveniach na univerzite. Po promóciách v r. 1966 (získala doktorát z anglickej literatúry), cestovala po štátoch ako herečka na voľnej nohe. Keď hrala v Los Angeles v epizóde Gunsmoke, pobozkala Elvisa Presley. Po návrate do Toronta sa opäť vrátila ku svojej prvej láske, písaniu. Sama hovorí: "Milujem písanie, pretože je to jediná chvíľa v mojom živote, keď cítim, že mám všetko pod kontrolou. Od tejto chvíle už písanie neopustila. Je úspešnou autorkou množstva románov, ktorých príbehy sú plné ťažkých ľudských osudov, skúšok a náhod, ktoré musia hlavné hrdinky prekonávať, niekedy až tak, že musia prekonávať samé seba. Joy vyniká výborným rozprávačským nadaním, zmyslom pre gradáciu deja, napätím a výstižnou charakteristikou jednotlivých postáv. Ich konanie je výsledkom dokonalého pozorovania ľudí, ktoré vychádza z ich vnútra, z vnútra ktoré je neustále zmietané strachom o najbližších.